Miesto antikoncepcie v problematike socioekonomického rozvoja

Debata vyvolaná článkom pána Mesíka

Pán Juraj Mesík vo svojom nedávnom článku vyvolal debatu o morálnej zodpovednosti rímskokatolíckej cirkvi za šírenie HIV v subsaharskej Afrike. Cieľom tohto článku je do debaty vniesť vedecky overené fakty a porovnať ich s tvrdeniami pána Mesíka a ostatných kritikov, ktoré padli v debatách na changenete a ďalších servroch. Článok je preto tematicky rozdelený do týchto častí:

1.    Vedecké dôkazy o efektivite kondómov
2.    Diskusia efektivity cirkevného učenia o abstinencii a manželskej vernosti
3.    Vedecké dôkazy o vplyve katolíckej náuky na úmrtnosť na HIV
4.    “Makro“ perspektíva: šance vedeckého dokázania korelácie medzi religiozitou a mortalitou
5.    “Mikro“ perspektíva: psychológia rozhodnutia jednotlivca v prostredí rozvojovej krajiny
6.    Súhrn týchto vedeckých poznatkov vo forme odpovede na kritiku pána Mesíka a ostatných kritkov cirkvi
7.    Zhrnutie, možný konsenzus?

Článok teda začína vedeckými dôkazmi, pokračuje ich analýzou a konfrontáciou s tvrdeniami kritikov a končí súhrnom argumentácie.

Efektivita kondómov

Podľa štúdie University of Texas pod vedením Susan Weller a Karen Beaty je efektivita kondómov pri heterosexuálnom pohlavnom styku 80% (toto číslo neberie do úvahy, či bol kondóm použitý správne alebo nie, t.j. samotná účinnosť kondómu ak je použitý správne je podstatne vyššia). Kondóm teda v priemere zachráni 4 z 5 ľudí od nákazy HIV pri pohlavnom styku s nakazeným partnerom.

Zdroj: Weller, Susan C., and Karen Davis-Beaty. „Condom effectiveness in reducing heterosexual HIV transmission.“ Cochrane Database of Systematic Reviews (2009).

Štatisticky vysoká efektívnosť kondómov je teda nesporná. Existujú však aj iné alternatívy s porovnateľnou efektivitou?

Efektivita cirkevného učenia o abstinencii a manželskej vernosti

Pre príklady silne religióznych oblastí s nízkym počtom nakazených HIV nemusíme chodiť ďaleko. Jednoduchým príkladom sú niektoré oblasti Slovenska, napríklad Orava, ktoré sa vyznačujú vysokou religiozitou vrátane dodržiavania katolíckej náuky o sexualite. Napriek tomu WHO na Slovensku odhaduje 0.1% populácie nakazenej HIV.

Ďalšou ukážkou je Írsko, kde sa HIV rozšírilo po epidémii v roku 1980 a ktoré je zároveň krajinou s neobyčajne vysokým percentom katolíckej populácie. Podľa štúdie Fiony Smith z Manchester University až 90 percent Írov sa hlási ku katolíckej cirkvi, čo sa odrazilo tiež v novele ústavy roku 1937, ktorá cirkvi zabezpečila „špeciálnu pozíciu“ reflektovanú okrem iného vo vysokej politike. Táto zmena bola podporená referendom a desiatky rokov neskôr našla celospoločenskú podporu, keď sa v hlasovaní roku 1971 návrh zákona o zvýšení dostupnosti antikoncepcie nedostal ani do prvého čítania v írskom parlamente. Po vypuknutí epidémie cirkev pokračovala vo svojom učení a využila politický vplyv, aby zabránila rozmachu antikoncepcie. Keďže v tom čase bol pohlavný styk medzi homosexuálmi zakázaný, v distribúcii antikoncepcie zasiahli nezávislé organizácie. Štúdia kritizuje cirkevnú odpoveď na epidémiu, nevôľu sprístupniť antikoncepciu a vzdelávať mladú generáciu formou sexuálnej výchovy v školách.  Napriek tomu Smithovej štúdia konštatuje, že cirkevné učenie má v Írsku zmiešaný vplyv: „tieto potenciálne škodlivé dopady by však mali byť analyzované spolu s postojom Írov k učeniu katolíckej cirkvi.“ Napriek silnému prepojeniu cirkvi a štátu v Írsku a varovaniam v Smithovej štúdii sú však štatistiky o HIV v porovnaní so subsaharskou Afrikou nízke: WHO odhaduje 0.2% populácie infikovanej HIV. Čísla teda svedčia skôr o pozitívnom postoji Írov k učeniu cirkvi ako o zlyhaní cirkvi podporiť kampaň za dostupnejšiu antikoncepciu.

Zdroj: Smith, Fiona. „Cultural constraints on the delivery of HIV/AIDS prevention in Ireland.“ Social Science 661st ser. 46 (1998).

Dalo by sa však ísť ešte ďalej. Doktor Amin Abboud, professor bioetiky na University of New South Wales v Sydney vo svojom príspevku do British Medical Journal napísal:

„Analýza situácie HIV v Afrike pomocou regresie indikuje, že čím väčšie percento katolíkov žije v danej krajine, tým menej ľudí sa nakazí HIV. Pokiaľ katolícka cirkev učí v týchto krajinách o HIV, zdá sa, že toto učenie funguje. Na základe dát z World Health Organization, v Svazijsku, kde je 42.6% populácie nakazenej HIV, len 5% sa hlási ku katolicizmu. V Botswane, kde 37% dospelej populácie je infikovanej HIV žijú len 4% katolíkov. V Južnej Afrike, kde 22% populácie je infikovanej, len 6% sa hlási ku katolicizmu. V Ugande so 43% populáciou katolíkov, percento nakazených je len 4%.“

Zdroj: Abboud, Amin. „Searching for papal scapegoates is pointless.“ BMJ: British Medical Journal 331 (2005): 294.

K týmto číslam by sa dali pridať ďalšie, napríklad Rwanda s 47.92% katolíkov a 3.2% nakazenej populácie (zdroj: WHO). Takéto špekulácie však nemajú vedecký základ: pán Abboud síce poukázal na zaujímavý fakt, nedokázal však koreláciu, nie to ešte kauzalitu medzi cirkevným učením o abstinencii a manželskej vernosti a brzdením epidémie HIV. Hore citované čísla WHO ako aj štatistiky o Slovensku či Írsku sú príkladom, že v oblastiach s vysokým vplyvom katolíckej cirkvi nemusí vzniknúť epidémia HIV. Rovnakým kľúčom čísla o vysokom počte infikovaných HIV v niektorých silne religióznych afrických krajinách (napr. Lesotho: 53.62% katolíckej a 24.5% infikovanej populácie, zdroj: WHO) nedokazujú koreláciu, nie to ešte kauzalitu medzi katolíckym učením a počtom nakazených HIV. V hre je nespočetné množstvo ďalších faktorov (od kultúrnych cez prírodné až po ekonomické), ktorých dopad by musel byť pre dokázanie korelácie štatistickými metódami oddelený od vplyvu náboženstva (napríklad vhodným typom regresie dát).

Na základe dostupného vedeckého poznania je tiež možné konštatovať, že katolicizmus nevedie k populačnej explózii. Zo štúdie profesora Westoffa z Princetonu zaoberajúcej sa demografickými trendmi po druhej svetovej vojne jasne vyplynulo, že katolicizmus v 60. a 70. rokoch minulého storočia namiesto akcelerácie zbrzdil populačný rast v západnom svete. „Od konca baby boomu bol pokles pôrodnosti u katolíkov strmší ako u nekatolíkov,“ píše professor Westoff. Tento fenomén je síce čiastočne vysvetlený odklonom katolíckych rodín od tradičného učenia cirkvi o antikoncepcii, štúdia však zároveň spomína ďalšie faktory ako „vysoký nárast katolíckeho zastúpenia v strednej vrstve“ či exodus katolíckej populácie z miest do novovybudovaných predmestí. Nezávisle od týchto faktorov však ostáva faktom, že príslušnosť ku katolíckej cirkvi bola v moderných dejinách v západných krajinách štatisticky skôr brzdou populačného boomu ako jej urýchľovačom.

Zdroj: Charless, Westoff W. „The End of „Catholic“ Fertility.“ Demography 209th ser. 16 (1979): 209.

Zvyšuje pôsobenie katolíckej cirkvi úmrtnosť na HIV v Afrike?

Vedecké štúdie o vplyve religiozity na úmrtnosť na HIV v subsaharskej Afrike sú úzkoprofilovým tovarom vzhľadom na obtiažnosť odberu dát v reáliách týchto krajín. Napriek tomu bolo v renomovaných zahraničných vedeckých periodikách publikovaných niekoľko štúdií, ktoré dávajú aspoň čiastočnú odpoveď na túto otázku.

1. Prípadová štúdia: Cotonou, Benin a Yaoundé, Kamerun verzus Kisumu, Keňa a Ndola, Zambia
Štúdia z roku 2001, cieľom ktorej bolo zistiť, ktoré faktory prispievajú k rozdielnemu tempu rozširovania vírusu HIV porovnaním dvoch dvojíc miest s nezvyčajne nízkym a nezvyčajne vysokým výskytom HIV.

Relatívne nízke rozšírenie HIV: Cotonou, Benin (3.9%) a Yaoundé, Kamerun (4.4%)
Relatívne vysoké rozšírenie HIV: Kisumu, Keňa (21.1%) a Ndola, Zambia (25.4%)

Na reprezentatívnej vzorke 1000 mužov a 1000 žien skúmanej v rokoch 1997-8 výskum dospel k mnohým záverom o demografii týchto dvoch dvojíc miest a možných vysvetlení rozdielneho tempa šírenia vírusu. Jedným zo záverov štúdie bolo, že „muži a ženy v mestách s menším výskytom HIV boli častejšie katolíci a moslimovia ako muži a ženy v mestách s vysokou mierou nakazenia HIV.“ Konkrétne čísla pre ženy: 62% katolíckych žien v Cotonou a 64.2% v Yaoundé, na rozdiel od 28.3% v Kisumu a 27.8% v Ndole. To isté platí pre mužov: 61.1% katolíkov v Cotonou, 56.2% v Yaoundé, na rozdiel od 29.4% v Kisumu a 28.5% v Ndole.

Zdroj: R, Glynn J. „Study Group on the Heterogeneity of HIV Epidemics in African Cities.“ AIDS 15.

2. Výskum vplyvu kresťanstva na šírenie HIV v Malawi: Profesorka sociológie a demografie na Arizona State University Jenny Trinitapoli na konferencii Americkej Sociologickej Spoločnosti v roku 2006 prezentovala výkumnú prácu postavenú na terénnom výskume v Malawi uskutočnenom v roku 2004, výsledkom ktorého je okrem iného, že „členovia niektorých denominácií, obzvlášť katolíci a moslimovia, majú najväčšiu tendenciu zmeniť svoje sexuálne správanie s cieľom vyhnúť sa AIDS.“ Záver vychádza zo štatistických modelov postavených na dotazníkoch vyplnených obyvateľmi odľahlých regiónov Malawi. Štatistické koeficienty vypočítané z dotazníkov sú dostupné v samotnej štúdii, citát je zo záveru štúdie.

Zdroj: Trinitapoli, Jenny. 2006. „Religious Responses to HIV/AIDS in Sub-Saharan Africa.“ Review of Religious Research 47: 253-270.

3. Výskum vplyvu katolíckeho učenia na efektívnosť prevencie v Mozambiku: ďalšia štúdia z Arizona State University publikovaná v roku 2005 pod vedením Victora Agadjaniana z katedry sociológie, postavená na zbere dotazníkov od 731 respondentov v Mozambiku. Jedným z cieľov bolo zistiť, aké percento veriacich praktizuje inú metódu prevencie proti HIV ako kondómy. Na základe regresie dát štúdia vyvodzuje tieto závery (štatistické koeficienty sú dostupné v samotnej štúdii, tento citát je zo záverov štúdie):

„Respondenti vidia svoju vieru ako dôležitý faktor pri boji proti HIV, pretože ich nabáda ku cnostnému správaniu, predovšetkým v oblastiach rodinného života, a preto že v nich vyvoláva strach a zároveň im dáva dôvody viac dbať na prevenciu. Respondenti tiež zdôraznili význam poradenstva a psycho-sociálnej podpory ostatných členov ich kongregácii pri redukovaní rizika infekcie… Táto štúdia poukazuje na celkovú výhodu členov veľkých cirkví [katolíci a moslimovia v kontexte zozbieraných dát] v porovnaní so sekulárnymi snahami o prevenciu.“

Zdroj: Agadjanian, Victor. „Gender, religious involvement, and HIV/AIDS prevention in Mozambique.“ Social Science & Medicine 61 (2005): 1529-539.

4. Štúdia o využití vplyvu náboženských organizácií v boji proti HIV publikovaná americkou agentúrou pre rozvoj (USAID) konštatuje, že

„semináre a workshopy organizované pre budhistické, hindiustické, kresťanské a iné náboženské skupiny… demonštrujú schopnosť náboženských organizácii [faith-based organizations] podporiť vzdelávanie o AIDS v komunitách mimo dosahu vládnych kampaní, často využitím kreatívnych prístupov k vzdelávaniu. Výzvou pre zdravotníckych pracovníkov je prekonať ich vlastné predsudky voči práci s náboženskými organizáciami. Náboženské organizácie môžu byť veľkým prínosom pre prevenciu a liečbu AIDS… Náboženské organizácie sú kľúčové v procese prevencie a starostlivosti nielen v Južnej Amerike, ale globálne…“

Zdroj: USA. USAID Contract No. HRN-C-00-99-00005-00. Global Health and Development Strategies. Faith-based organizations: contributions to HIV prevention. By Green E. C. Washington, DC: Synergy Project, 2003.

K akej odpovedi na pôvodnú otázku „zvyšuje pôsobenie katolíckej cirkvi úmrtnosť na HIV v Afrike?“ sa tieto štyri štúdie renomovaných inštitúcii prikláňajú nechám na posúdenie čitateľa článku.

„Makro“ perspektíva: vplyv religiozity na mortalitu

Pán Mesík sa v diskusii pokúsil podložiť svoje pôvodné tvrdenia týmto argumentom: „tam, kde spolocnost v velkej vacsine ignoruje krestansku cirkevnu demagogiu okolo ludskej sexuality su populacny rast aj prenos STD pod kntrolou, ludia masoovo nehynu a nehladuju.“ (Mesík, 8.4.2009 11:12)

Jediná dostupná štúdia, ktorá potvrdzuje daný výrok, bola krátko po publikovaní vyvrátená štúdiou publikovanou v rovnakom periodiku. Jedným z elementárnych prešľapov pôvodnej štúdie bola absencia štatistických koeficientov, t.j. grafy, ktoré „dokazovali“ túto koreláciu nemali žiadny identifikovateľný základ. O vyvrátení tejto štúdie sa dočítate dokonca aj na wikipedii. Koho by zaujímalo úplné vyvrátenie štúdie odsek po odseku, nech sa páči.

Zdroj: Moreno-Riaño, Gerson, Mark Caleb Smith, and Thomas Mach. „Religiosity, Secularism, and Social Health.“ Journal of Religion and Society 8 (2006).

Aj v prípade, že by sa takúto koreláciu podarilo dokázať, nebola by ešte kauzalitou. Keby sa podarilo dokázať kauzalitu pre západné krajiny, bolo by ešte potrebné overiť, či je aplikovateľná aj na kultúrne odlišné krajiny subsaharskej Afriky. Vzhľadom na to, že za štyri roky od publikovania pôvodnej, dnes vyvrátenej štúdie, sa nič podobné nestalo, je možnosť existencie a/alebo dokázania takéhoto vzťahu otázna.

„Mikro“ perspektíva: rozhodovanie jednotlivca v podmienkach rozvojovej krajiny

Katolík, ktorý je vystavený učeniu katolíckej cirkvi, má pred sebou dve učenia cirkvi (zdržanlivosť a monogamia, hriešnosť antikoncepcie), ktoré sú vzájomne prepojené. Na dané učenia môže zareagovať štyrmi možnými spôsobmi:

V prípade 4 cirkevné učenie jednotlivca nijak neovplyvnilo, v prípade 3 použil antikoncepciu a jeho šanca nakaziť sa je daná efektívnosťou danej antikoncepcie. Pre túto analýzu je teda podstatné scenário 1 a 2. V prípade 1 sa rozhodol nasledovať obe učenia a jeho šanca nákazy klesá v prípade, že partner taktiež nasleduje obe učenia. Nákaza sa teda stáva otázkou dôvery v partnera. Scenário 1 platí len pre partnerov v manželskom zväzku, ktorý môže byť podľa učenia cirkvi prijatý len raz, s výnimkou smrti partnera. Cirkev teda hlása absolútnu dôveru voči jednému človeku, ktorého si daný partner zvolil za manžela, resp. manželku a vyzýva oboch k monogamii. Nepodarilo sa mi nájsť štatistické dáta, z ktorých by bolo možné odhadnúť, koľko percent ľudí, ktorí sa rozhodnú pre možnosť 1, sa nakazí. Úsudok spoľahlivosti tejto možnosti je teda na každom čitateľovi tohto článku. Možnosť 2 je najnebezpečnejšia, je však dezinterpretáciou učenia cirkvi, keďže obe učenia sú prepojené. Kňaz, ktorý by odporučil človeku, ktorý nezvláda abstinenciu, resp. monogamiu, aby „aspoň nepoužil kondóm, keď už to nezvláda,“ by neučil v súlade s cirkevným učením, podľa ktorého by danému človeku mal dokola opakoval, aby žil buď v monogamnom manželstve alebo abstinoval.

Na tomto mikroscenáriu sa cirkevné učenie môže podpísať aj inak: ak v danej krajine vďaka cirkevnému pôsobeniu nie je dostatočná informovanosť o antikoncepcii (toto je však silné tvrdenie, keďže informovanosť konkrétneho človeka je dôsledkom množstva faktorov, a dokázanie priameho prepojenia s cirkevným učením by bolo veľmi náročné), daný človek si nemusí byť vedomý, že sa môže v bode o hriešnosti antikoncepcie rozhodnúť aj inak, než mu odporúča cirkev. Môže teda dôjsť k obmedzeniu slobodnej vôle jednotlivca rozhodnúť sa. Na vyvrátenie tohto tvrdenia uvediem príklad Ugandy, ktorá je často citovaná zástancami antikoncepcie ako jeden z úspechov antikoncepcie v boji proti HIV. Citáty zo štúdie Harvardovej univerzity „Úspech prevencie HIV v Ugande: Úloha zmien v sexuálnom správaní a národná odpoveď:“

„Včasná a hmatateľná mobilizácia náboženských orgnizácií a vodcov v Ugande viedla k ich aktívnej spoluúčasti na vzdelávaní sa o AIDS a prevencii. Misionárske nemocnice boli medzi prvými, ktoré vytvorili programy starostlivosti o pacientov s AIDS. Katolícka cirkev a katolícke misonárske nemocnice mali vedúce postavenie vo vytváraní mobilných programov schopných starať sa o AIDS pozitívnych pacientov doma, ako aj špeciálne programy pre vdovy a siroty po mŕtvych. Katolícky a anglikánsky biskup boli členmi trojčlenného predsedníctva ugandskej komisie pre AIDS.“

Zdroj: Green, Edward et al. C. „Uganda’s HIV Prevention Success: The Role of Sexual Behavior Change and the National Response.“ AIDS and Behavior 10 (2006).

Táto štúdia argumentuje v prospech antikoncepcie, ako však citát hore ukázal, uznáva rolu cirkvi v procese nielen starostlivosti o AIDS pacientov, ale tiež v prevencii. Tento argument by som rád podporil ďalšou štúdiou z London School of Economics (LSE), ktorá sa pokúsila objasniť dôvody neúspechu Botswany, a ktorá sa snažila implementovať metódy boja proti HIV podobné tým v Ugande. Táto štúdia využíva konkrétne príklady overených opatrení, ktoré pomohli v Ugande. Jeden z príkladov citovaných v štúdii:

„V oblasti Moyo sa poznanie o HIV rozšírilo v roku 1989 keď naň zomreli dvaja prominentní muži v komunite. Títo muži pred smrťou priznali, že sa nakazili mimomanželským pohlavným stykom, a želali si, aby ostatní v komunite ich príklad nenasledovali. Katolícki kňazi tieto výpovede nahlas prečítali počas bohoslužieb.“

Zdroj: Allen, Tim, and Suzette Heald. „HIV/AIDS policy in Africa: what has worked in Uganda and what has failed in Botswana?“ Journal of International Development 16 (2004): 1141-154.

Rovnako ako štúdia z Harvardu aj štúdia z LSE potvrdzuje, že jedným z kľúčov k úspechu v Ugande bola spolupráca „nielen prezidenta, ministrov a vládou ovládaného sektoru zdravotníctva, ale tiež muzikantov, kresťanských a moslimských náboženských skupín a miestnych zastupiteľstiev.“ Príklad Ugandy teda ukazuje, že cirkevné učenie formou šírenia informácii o nebezpečenstve HIV môže prispieť k efektívnej prevencii aj bez explicitného kázania o kondómoch v rámci širšieho konsenzu. Iné krajiny, ktoré sa pokúsili o implementáciu ABC programov, napr. spomínaná Botswana, zlyhali do veľkej miery práve vďaka absencii takéhoto konsenzu, v ktorom aj katolícka cirkev prispela svojim podielom k brzdeniu HIV formou hlásania abstinencie a vernosti. Dovolím si znova odcitovať z už spomínanej štúdie USAID:

„[Cirkevné komunity] majú k dispozícii ľudské, fyzické, technické a finančné prostriedky potrebné pre podporu a implementáciu iniciatív [na prevenciu HIV]. Môžu tieto kroky podniknúť relatívne lacno, vďaka ich schopnosti motivovať dobrovoľníkov a iné zdroje s minimálnym úsilím. Nanešťastie, zdroje, možnosti a potenciál cirkvi sú často prehliadané, a nepovažujú sa za súčasť riešenia a/alebo prostriedok v boji proti AIDS.“

Uganda je ukážkou integrácie týchto cirkevných prostriedkov a ich využitia v celospoločenskej kampani proti HIV. Napriek cirkevnému odmietaniu kondómov cirkevné učenie bolo v ugandskej koalícii efektívne a na základe vedeckých poznatkov mu možno pripísať časť kreditu za úspech kampane. Výskum potvrdzuje podstatný podiel zvýšenej abstinencie a monogamie na celkovom znížení nákazy HIV. Príkladom je štúdia AMREF (African Medical and Research Foundation) publikovaná v žurnále Oxfordskej univerzity:

„Reprezentatívna vzorka študentov v priemernom veku 14 rokov v poslednom ročníku základnej školy bola podrobená výskumu 2 roky pred a po intervencii. Podiel študentov, ktorí uviedli predošlú sexuálnu aktivitu klesol z 42.9% (123 z 287 respondentov) na 11.1% (31 z 280) v experimentálnej skupine, kým žiadna významná zmena nebola zaznamenaná v kontrolnej skupine.“

Zdroj: Shuey, Dean et al. A. „Increased sexual abstinence among in-school adolescents as a result of school health education in Soroti district, Uganda.“ Health Education Research, Oxford Journals 14 (1999): 411-19.

Kritika rímskokatolíckej cirkvi

Kritika cirkvi, ktorá padla v predošlých príspevkoch na Changenete ako aj v následných debatách tu i na ďalších servroch, sa dá všeobecne rozdeliť do troch skupín:

1.    kritika cirkvi ako takej,
2.    kritika jej učenia o antikoncepcii,
3.    kritika uplatňovania daného učenia v praxi.

Kritika cirkvi ako takej, t.j. snaha o jej odsúdenie ako inštitúcie (podporovaná odvolávaním sa na Tisa, inkvizíciu, opozíciu výskumu na kmeňových bunkách, interupcie atď.) sa stala pre mnohých kritikov akýmsi univerzálnym rezervoárom, z ktorého príležitostne čerpali pri debate o učení o kondómoch v subsaharskej Afrike. Takýto „rezervoár“ však nemá s týmto konkrétnym učením a jeho konkrétnymi dôsledkami v konkrétnom geografickom regióne nič spoločné. Argumentácia bola často postavená na modele:

1.    Cirkev spáchala x, y a z.
2.    Keďže x, y a z je morálne zlé, cirkev je morálne zlá.
3.    Keďže cirkev je morálne zlá, aj učenie o kondómoch musí byť nevyhnutne zlé.

Tento spôsob argumentácie možno vidieť už v závere pôvodného článku pána Mesíka, kde vymenúva všetky dôvody, prečo je „cirkev zlá“, aby tieto tvrdenia vzápätí použil ako dôkaz, že aj učenie o kondómoch logicky musí byť „zlé“. Pán Mesík túto tézu ďalej potvrdzoval, keď prirovnal náboženstvo ku kríze identity („Ani ja, ani mnoho dalsich ludi nepotrebujeme „matku cirkev“ ani „otca stat“ a ich stastne manzelstvo – mame vlastnych tcov a vlastne matky a krizou osobnej identity proste netrpime.“). Takýmto spôsobom argumentácie sa pán Mesík pokúsil o odsúdenie cirkvi ako takej, a nielen niektorí kritici, ale tiež vyššie citované štúdie súhlasia, že absolútne odsudzovať cirkev vrátane všetkého jej pozitívneho prínosu je nonsens. Tento nonsens navyše nemá s vecnou debatou o jednom z jej konkrétnych učení nič spoločné.

Pokusy o podobnú argumentáciu považujem za neférové, resp. demagogické. Za rovnako neférovú považujem ignoráciu oponentov v jednej debate a nálepkovanie v článku na inom serveri (citát z blogu pána Mesíka: „Rovnako pseudo – sofistikovane ako dnes spochybňujú niektorí dogmatici potrebu zastavenia populačnej explózie v Afrike za pomoci vzdelávania a širokej dostupnosti modernej antikoncepcie, alebo ako tragikomicky popierajú jednoznačné dôkazy o účinnosti kondómov pri prevencii prenosu vírusu HIV sa správali duchovní predkovia dnešných dogmatikov v minulosti už neraz.“). Chcel by som na túto vetu pána Mesíka verejne zareagovať: za celý čas nikto nespochybnil potrebu zastavenia populačnej explózie, debatovalo sa o alternatívnych riešeniach jej zastavenia. Dôkazy o účinnosti kondómov nikto nepoprel, hneď na začiatku tohto článku ako aj v pôvodnej debate k článku je ich účinnosť uznaná. Opäť: bavíme sa o alternatívnom riešení. Tieto obvinenia sú teda opäť neférové, lebo nereflektujú tvrdenia, ktoré padli v debate. Ak reflektujú, prosím pána Mesíka o citáty.

Za najviac neférové považujem verejné obvinenie inštitúcie z vraždy bez prezentovania jediného faktu dokazujúceho, že sa skutok stal, či jeho motívu.

Druhou skupinou argumentov boli príklady konkrétnych odsúdených kňazov a vyjadrení niektorých predstaviteľov cirkvi, ktorí popreli vedecky dokázanú efektivitu kondómov brzdiť epidémiu HIV v krátkodobom horizonte. Pokiaľ je možno dokázať, že tieto tvrdenia sú klamstvom, nemožno ich považovať za kompatibilné s učením cirkvi, ktorá klamstvo odsudzuje. Dokázať klamstvo však nie je triviálne, keďže výroky cirkevných predstaviteľov je nutné analyzovať v kontexte cirkevného učenia. Keď teda napríklad zoberiete výrok pápeža o tom, že kondómy situáciu neriešia a za „situáciu“ dosadíte svoju definíciu (napr. krátkodobá problematika epidémie HIV), nemôžete označiť daný výrok za klamstvo, lebo nemáte odkiaľ vedieť, či pápež tou situáciou nemyslel napríklad „morálny rozpad spoločnosti“ na rozdiel od dodatočne dosadenej definície.

Poslednou, treťou skupinou boli argumenty o učení cirkvi ako takom, ktoré do tejto debaty skutočne aj patria. Do tejto kategórie patrila korelácia medzi religiozitou a mortalitou (nedokázaná), neschopnosť polygamných afričanov žiť monogamne (viď. analýza mikro situácie a rôzne scenáriá, ku ktorým daná neschopnosť môže viesť), neefektivita monogamie a zdržanlivosti (viď. prípadové štúdie o efektivite hore). Na vedeckých, resp. faktických základoch boli prezentované jedine tvrdenia o efektivite kondómov, paralelnom riešení, ktoré nemá výpovednú hodnotu o cirkevnej alternatíve a jej údajnej vražednosti, a vyvrátená štúdia o korelácii medzi religiozitou a mortalitou v západnom svete. Zvyšok zostal v polohe názorov. Na podporu niektorých z nich boli citované vyjadrenia predstaviteľov medzinárodných organizácii či komentáre v zahraničných populárnych periodikách. Podobné názory môžu pomôcť posunúť debatu v prípade, že vyjadrenia sa týkajú priamo téz autora článku a ich autori majú autoritu, skúsenosti či vzdelanie, ktoré ich názoru dodáva váhu. Mnohé z citovaných názorov sa však týkali efektivity kondómov, a nie efektívnosti/škodlivosti cirkevnej alternatívy ako takej. Čo sa týka tých zvyšných, väčšinou citovaných žurnalistov a komentátorov, za všetky odpovede na pokusy o odsúdenie cirkvi ako inštitúcie odcitujem len Petra Piota, M.D., dlhoročného výkonného riaditeľa UNAIDS (programu Spojených Národov na boj proti AIDS):

„For years, Roman Catholics have been important providers of competent and compassionate care to people living with HIV infection around the globe.“ [Katolíci už roky zabezpečujú adekvátnu a súcitnú starostlivosť pre ľudí nakazených HIV z celého sveta.]

(v úvode do knihy Keenan, J.: Catholic Ethicists on HIV Prevention, New York, Continuum, 2000)

Konsenzus?

Kým pre kondómy existuje vedecky overené číslo o efektivite (80%), pre paralelné riešenie vo forme učenia katolíckej cirkvi veda číslo o jej vplyve na nakazenie HIV nepozná. Štúdie prezentované v tomto príspevku však jasne poukazujú na potenciál učenia katolíckej cirkvi brzdiť nielen nákazu HIV, ale tiež populačnú explóziu. Príklady Malawi, Mozambiku, miest v Benine a Kamerune, ale tiež príčiny úspešného aplikovania prevenčného programu v Ugande v porovnaní s Botswanou sú konkrétnymi vedecky dokázanými príkladmi, kedy bol tento potenciál v praxi uplatnený a ako paralelné riešenie kondómov zachránil ľudské životy od nákazy na HIV. Citované výsledky štúdií výskumných tímov renomovaných univerzít jasne poukazujú na mnohé pozitívne dopady učenia cirkvi. USAID navyše zdôrazňuje potrebu väčšej integrácie tejto snahy do širšieho spektra socioekonomického rozvoja. Veda teda potvrdzuje, že zmena sexuálneho správania a mentality podmienená náboženským učením môže fungovať a neraz už aj fungovala ako riešenie paralelné s kondómami.

Na záver nechám opäť prehovoriť spomínaného Petra Piota, riaditeľa UNAIDS:

„The people who fight with each other over condoms and abstinence are all fundamentally pro-life… If we can all agree that sex should not spread death, then we can reason with each other on how to keep that from happening.“ [V hádkach o používaní kondómov vs. abstinencii sú obe strany v zásade pro-life... Pokiaľ všetci súhlasíme, že sex by nemal šíriť smrť, potom môžme spolu rozmýšľať, ako tomu zabrániť.]

(Zdroj: MSNBC Newsweek, Global Virus Hunter: Peter Piot, http://www.msnbc.msn.com/id/12665678/site/newsweek/print/1/displaymode/1098/)

Citované štúdie a literatúra

Poznámka: Vety uvedené v „úvodzovkách“ sú citátmi. V prípade citovania zo štúdií sú mojimi prekladmi pôvodných anglických verzií.

WHO Data and Statistics (http://www.who.int/hiv/data/en/, 24.4.2009)

Statistics by Country by Catholic Population (http://www.catholic-hierarchy.org/country/sc1.html, 25.4.2009)

Abboud, Amin. „Searching for papal scapegoates is pointless.“ BMJ: British Medical Journal 331 (2005): 294.

Agadjanian, Victor. „Gender, religious involvement, and HIV/AIDS prevention in Mozambique.“ Social Science & Medicine 61 (2005): 1529-539.

Allen, Tim, and Suzette Heald. „HIV/AIDS policy in Africa: what has worked in Uganda and what has failed in Botswana?“ Journal of International Development 16 (2004): 1141-154.

Charless, Westoff W. „The End of „Catholic“ Fertility.“ Demography 209th ser. 16 (1979): 209.

Green, Edward et al. C. „Uganda’s HIV Prevention Success: The Role of Sexual Behavior Change and the National Response.“ AIDS and Behavior 10 (2006).

Moreno-Riaño, Gerson, Mark Caleb Smith, and Thomas Mach. „Religiosity, Secularism, and Social Health.“ Journal of Religion and Society 8 (2006).

R, Glynn J. „Study Group on the Heterogeneity of HIV Epidemics in African Cities.“ AIDS 15.

Shuey, Dean et al. A. „Increased sexual abstinence among in-school adolescents as a result of school health education in Soroti district, Uganda.“ Health Education Research, Oxford Journals 14 (1999): 411-19.

Smith, Fiona. „Cultural constraints on the delivery of HIV/AIDS prevention in Ireland.“ Social Science 661st ser. 46 (1998).

Trinitapoli, Jenny. 2006. „Religious Responses to HIV/AIDS in Sub-Saharan Africa.“ Review of Religious Research 47: 253-270.

Keenan, J.: Catholic Ethicists on HIV Prevention, New York, Continuum, 2000

USA. USAID Contract No. HRN-C-00-99-00005-00. Global Health and Development Strategies. Faith-based organizations: contributions to HIV prevention. By Green E. C. Washington, DC: Synergy Project, 2003.

Weller, Susan C., and Karen Davis-Beaty. „Condom effectiveness in reducing heterosexual HIV transmission.“ Cochrane Database of Systematic Reviews (2009).